Obec

Obec Čab s rozlohou 815 ha kvalitného pôdneho fondu sa nachádza v okrese Nitra na juhozápadnom Slovensku. Nadmorská výška v strede obce je 150 m n. m., v chotári 144 – 190 m n. m. Leží na západných svahoch Nitrianskej pahorkatiny po oboch stranách potoka  Radošinka.

 Jej najbližšími susedmi sú: obec Zbehy na východe a na juhu, Šurianky na severovýchode, Nové Sady  na severozápade a severe a Lukáčovce na západe. Obec Čab leží na cestnej spojnici Nitra – Piešťany a železničnej spojnici Nitra – Zbehy – Radošina. Vzdialenosť od okresného mesta Nitra je 16 km, od mesta Piesťany je 34 km a od mesta Topoľčany 32 km. Našim cieľom je okrem ďalšieho rozvoja obce aj jej zatraktívnenie nielen pre súčasné, ale aj budúce generácie a vytvorenie takého prostredia obce, kde by sa každý občan ale aj návštevník cítil príjemne a kam by sa každý rád vracal a kde by hľadal oázu oddychu po každodenných vyčerpávajúcich úlohách. Taktiež by sme chceli, aby sa naša obec stala atraktívnym prostredím aj pre nových investorov, či záujemcov z podnikateľskej sféry. 

Okrem toho je tiež naším cieľom aj naďalej udržiavať a zachovávať folklórne tradície obce, ako aj obnoviť starodávne remeslá a vzbudiť pre ne záujem aj medzi mladými ľuďmi bývajúcimi v obci Čab.   

V roku  1960 sa Čab zlúčil s obcou Sila a obe obce vystupovali pod zdvojeným názvom Čab – Sila Neskôr sa pôvodne samostatné obce stali časťami tretej, kedysi tiež samostatnej obce Nové Sady. Obec Sila a Čab v minulosti používali pečiatky s rovnakým motívom – sv. Štefan podáva (obetuje) korunu Panne Márii. Motív sa odvodzuje od patrocínia kaplnky v Čabe z konca 19. storočia, dnes zasvätenej sv. Cyrilovi a Metodovi, pôvodne však sv. Štefanovi – kráľovi. Na toto pôvodné patrocínium zrejme nadväzuje patrocínium mladšieho kostola v Nových Sadoch. Do pečatidla obce je sv. Štefan vyrytý v zriedkavej podobe. Kľačí pred Madonou s dieťaťom a obetuje jej na poduške položenú kráľovskú korunu. Odtlačok pečatidla našiel a uverejnil už v roku 1965 O. Gergelyi. Podľa reprodukcie v novinách sme vznik pečatidla položili do 19. storočia, s tým, že podľa kruhopisu malo predlohu už zo 17. storočia. Kruhopis vyrytý v dolnej polovici pečatného poľa totiž znie: SIGILVM * CSABIENSE (v prvom slove je „V“ namiesto písmena „U“, čo bolo zvyklosťou v 16. a 17. storočí). Podľa najnovších výskumov O. Gergelyi naozaj uverejnil pečatidlo zo 17. storočia. Jeho odtlačky sme našli na dokumentoch z rokov 1771 – 1781. Prekvapujúce je, že presne taký istý znak používala aj Sila. Pečatidlá oboch obcí sú dielom jedného kovorytca. Obec pečatidlo používala až do začiatku 20. storočia. V druhej polovici 19. storočia mala aj nápisovú pečiatku. Kruhopis v jej poli má text: CSABB KÖZSÉG, v strede pokračuje slovom: PECSÉTJE. Našla sa na listoch z rokov 1883 – 1893. Keďže Čab bol v rokoch 1961 – 1999 miestnou časťou Nových Sadov, do erbu Nových Sadov bola z historického znaku obcí Čab a Sila vybraná iba korunu na poduške. Motív obetovania koruny sa v erbe Nových Sadov symbolicky vyjadril uzavretou kráľovskou korunou, položenou na vankúši. 

V roku 1999 sa obec Čab osamostatnila, čím jej vznikol nárok na vytvorenie vlastného erbu. Erb obce Čab je tiež odvodený z historickej pečate obce, z heraldických a identifikačných dôvodov je doplnený o tri ruže, ktoré možno dať do súvisu aj s mariánskou pamiatkou morového stĺpa v obci. Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách ) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby je vzhľadom na obsahovú náplň erbu sfarbenie štítu strieborné, koruna je zlatá, zdobená striebornými perlami, poduška červená, podobne ako ruže. Erb obce Čab, vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu: v striebornom štíte na červenom, zlato-striebornou, šnúrou lemovanom a zlatými strapcami zdobenom vankúši spočívajúca zlatá, purpurom vystlatá a perlami zdobená uzavretá koruna, sprevádzaná dolu pri okraji štítu usporiadanými tromi červenými, zlatostredými a striebrokalíšnymi ružami. Autormi erbu sú L. a D. Vrteľovci. Znamenie je vložené do dolu zaobleného tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe z najobvyklejších. Používa sa vo všetkých heraldických publikáciách a nebolo ho potrebné znova upravovať. V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podľa potreby zamieňať aj žltou, pričom sa však bude vždy popisovať ako zlatá. Pri čierno – bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná. 

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, červenej, žltej, červenej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obec Čab plní funkciu hospodárskeho a kultúrno-spoločenského priestoru pre svojich obyvateľov. V rámci katastrálneho územia zaberá rozlohu 8,155 km2. Počtom obyvateľov 765 sa obec zaraďuje medzi malé obce.

V oblasti služieb vykonáva činnosť v obci COOP Jednota SD, ktorá sa zaoberá predajom potravín a drobného priemyselného tovaru, pohostinstvo Hostinec Čab.

V obci rastie individuálna výstavba, hlavne v časti na Dieloch, kde vznikla aj nová ulica. V rámci bytovej výstavby boli v obci postavené tri obecné bytovky spolu s 24 bytmi 1, 2, a 3-izbovými, kde našli svoje bývanie mladé rodiny z obce i z okolia. V obci je vybudovaný vodovod. Ďalej je tu možnosť napojenia na optický internet.

Pred rokom 1911 v Čabe žiadna škola nebola, pretože obyvatelia a dedina boli takí chudobní, že neboli schopní školu postaviť, platiť učiteľa a znášať všetky školské výdavky. Deti chodili do kresťanskej školy a síce katolíci do katolíckej cirkevnej katolíckej a evanjelici do cirkevnej evanjelickej. To však bolo pre deti veľmi náročné , pretože kresťanská cirkevná škola bola vzdialená 2 km a evanjelická školy asi 3 km. Najhoršie to bolo v zime a na jar, keď sa vyliali vody.
Preto obec v roku 1909 žiadala od uhorského ministerstva kultúry štátnu školu. Toto jednanie so štátom sa odtiahlo až do roku 1911. V roku 1909 uzavrela obce zo štátom dojednanie, podľa ktorého sa má v obci ku dňu 1. september 1911 otvoriť ľudová škola s učiteľským bytom. Obec si na výstavbu musela vypožičať 15 219 korún 17 halierov. Vyučovacím jazykom bola maďarčina.
Momentálne sa v obci nachádza zrekonštruovaná materská škola, ktorú navštevuje 37 detí, o ktoré sa starajú 4 učiteľky. Pre základnú školskú dochádzku sú vytvorené podmienky v susednej obci Nové Sady, kde pravidelne deti z obce vozí školský autobus, prípadne v okresnom meste.

Obec Čab patrí do skupiny obcí, v ktorých je rozvinutý priemysel aj poľnohospodárstvo.Významné postavenie má energetický priemysel - výroba elektroporcelánu, strojársky priemysel – výroba eskalátorov a iných komponentov a hotových výrobkov, výrobkov pre odpadové hospodárstvo a pre stavebníctvo.
Z ďalších oblastí priemyslu je v menšej miere rozvinuté stavebníctvo, chemický priemysel – výroba tepelnoizolačných dosiek, drevársky priemysel a množstvo ďalších drobných podnikateľov, ktorí podnikajú v rámci malého podnikania.
V priemyselnom parku v obci sa nachádzajú podniky - PPC Čab a.s., – výroba elektroizolátorov, Ekomont Nitra s.r.o. - stavebná činnosť, ACHP Levice a.s. - služby pre poľnohospodárov, SLOVIZOL – výroby polystyrénu , ZOVOS EKO – výroba nadrozmerných kontajnerov, BIA Plastic and Plating Technology Slovakia, s.r.o. - chrómovanie plastových výliskov pre automobilový priemysel, BOURBON Automotive Plastics Nitra s.r.o. – výroba súčiastok pre automobilový priemysel, HASKON – prenájom – žeriavov a stavebnej techniky, VICTORIA, trvalková škôlka – pestovanie trvaliek a okrasných kríkov a mnoho menších firiem a živnostníkov.                         

Popri priemyselnej činnosti je v obci rozšírená poľnohospodárska výroba. Poľnohospodárske družstvo DEVIO sa svojimi výsledkami zaraďuje medzi popredné poľnohospodárske podniky v republike.
V katastri obce sa nachádzajú lesy o celkovej výmere 8,2 ha, ktoré obhospodarujú Lesy Slovenskej republiky Palárikovo. Celkový lesný fond je vzhľadom na svoju nezastupiteľnú funkciu v ekosystéme silne nedostačujúci.
Stredom katastra preteká potok Radošinka, ktorý bol v 60-tich rokoch zregulovaný následkom čoho klesla spodná voda o 3 – 5 m. V dôsledku regulácie nehrozí bezprostredné ohrozenie záplavami. Začiatkom 80-tich rokov došlo k odvodneniu asi 50 ha lúk a ich premenou na ornú pôdu, čo bol ďalší úder prírode kvôli zmene lokálneho ekosystému. Následky sa prejavili vo veľkom vysušení pôdy, odvádzaním vody do potoka Radošinka. V poslednom období je priemerný ročný úhrn zrážok 400 mm, čo je úbytok asi o 200 mm.                   

Dopravnú cestnú sieť tvoria cesty tretej triedy o celkovej dĺžke 5,3 km. Na tieto cesty sú napojené miestne komunikácie o celkovej dĺžke 4,9 km. Je potrebné uvažovať so šírkovou úpravou celej cestnej siete. Obec Čab leží na ceste spájajúcu krajské mesto Nitra s okresným mestom Piešťany.
Obcou prechádza železničná trať Nitra – Radošina. Osobná doprava však bola z dôvodu nerentabilnosti k 1.1.2003 zrušená. 
V obci je vybudovaný vlastný vodovod a splynofikované domácnosti. Výstavba čističky odpadových vôd a kanalizácie je započatá. Vzhľadom na nedostatok vody v letných mesiacoch a neexistenciu vodovodu v priľahlej časti Lahne a v priemyselnej zóne, je potrebné dobudovať vodovod aj v týchto častiach.

Oblasť životného prostredia sa sústreďuje na udržiavanie ovzdušia, vôd a čistotu prostredia. Ovzdušie je zaťažené v primeranej miere spaľovaním tuhého komunálneho odpadu a dymom zo spaľovania pevného paliva. Oblasť v ktorej sa nachádza priemyselná zóna je bohatá na podzemnú vodu, táto je používaná aj pri výrobných procesoch firiem. Odpadové hospodárstvo má v obci pozitívny vývoj.